Spevák Scott Simons je ďalší z radu hudobníkov, ktorí prezentovali vlastnú verziu megahitu od americkej speváčky Rihanny. Výborný príklad toho, ako spracovanie výrazne ovplyvňuje vyznetie pesničky. Z Umbrelly, agresívneho a nablískaného hitu sa stala Umbrella - emotívna balada s atmosférickým piánom a jemnými click´n´cutmi.
Cover si vypočujte na Scottovej stránke.
Nestáva sa často, aby v podstate naraz vyšli dva výrazné albumy v jednom žánri. Tentokrát sa to ale podarilo na poli (tanečnej) elektroniky. Možno ste si už všimli, že elektonike kraľujú duá. Massive Attack, Daft Punk, či The Chemical Brothers sú len tie najžiarivejšie príklady. Tentokrát prichádza nová krv z Francúzska a Nemecka.
Digitalism, čiže Jens Moelle a Ismail Tuefekci, je mladé nemecké duo s rokom vzniku 2004. Od tohoto času stihli remixovať The Futureheads, Daft Punk, Klaxons, Depeche Mode a veľa iných. Začiatkom tohoto mája im konečne vychádza debutové cd Idealism. Pekná slovná hračka, nemyslíte? Digitalism - Idealism.
Justice, čiže Gaspard Augé a Xavier de Rosnay, sú pre zmenu Francúzi. Vznikli o rok skôr ako vyššie spomenuté duo, v roku 2003. Taktiež začínali remixovými nahrávkami svojich slávnejších kolegov, medzi inými sa na ich konte ocitli Britney Spears, NERD, Franz Ferdinant, či Daft Punk.
O mesiac neskôr ako debut od Digitalism vychádza aj ten ich. Volá sa †. Cross.
Ak ste aspoň trochu vnímaví (čo určite ste), isté súvislosti ste už isto objavili. Obaja začínali remixami a obaja remixovali aj legendárnych Daft Punk. Obaja teraz prichádzajú s debutmi a oba majú pôsobivé názvy. Jedni použili slovné, druhí zase grafické hračky. A oboch vydávajú francúzske labely.
Tých podobností sa dá zopár nájsť aj v ich hudbe. Tu prichádzajú ale aj prvé výraznejšie odlišnosti. Kým Justice lepšie pracujú s hlukom a a samplami, Digitalism do svojej hudby zamiešali viac hlasu a gitár. Je nesmierne ťažké rozhodnúť, ktorý z albumov je lepší. Oba prinášajú nový vzduch, nové nápady, nové sample, nové spracovanie. Cross, rovnako ako Idealism rozprúdia každú tanečnú party. Napriek tomu, víťaz sa určiť dá.
And the winner is... Poslucháč. Pretože nech sa rozhodne pre ktorúkoľvek nahrávku, vyberie si dobre. U mňa vyhrali Justice. Dostal ma totižto ich track Stress. Znie akoby niekto vtesnal hudbu z kúpelňovej scény filmu Psycho do beatu. To sa len tak nevidí! Taktiež viac naťahujú zvuky na hranicu počúvateťnosti, ich skladby sú plné zvratov a na skladbe The Party im hosťuje rapperka Uffie, ktorá minulý rok vydala supastajlish singel Pop The Clock (pamätníci pamätajú:).
To najlepšie na koniec. Oba albumy si môžte vypočuť a vytvoriť si tak vlastný názor. Pri Digitalism sa musíte poponáhľať, album môže byť totižto čoskoro stiahnutý. Na Justice máte času trochu viac.
Novinky! Čerstvé novinky! Máte ich radi, nie? Dnes sa o ne postarali Roisin Murphy, Justin Timberlake a Bjork. Ex-Moloko a Justin majú nové klipy, Bjork má pre zmenu záznam z live performace sklady Declare Independence. Ale poporiadku:
Ako prvá dostane šancu Roisin Murphy. V jej novom videu sledujeme príbeh (priebeh) večera speváčky v extra-extravagantných šatách. Začína sama, urobí show, odchádza do šatne, vezme kvety a vychádza do ulíc. Sled udalostí pokračuje, končí sa až v dome. Ak chcete vedieť ako to skončí, stačí kliknúť:
Prestriedame pohlavia, slovo dostáva Justin Timberlake. Vydáva ďalší singel z megaúspešného Future Sex/ Love Sounds. Klip k Love Stoned je síce zaujímavý, napriek tomu ma po čase začal nudiť, o samotnej pesničke nehovoriac. Ako vizualizácia (do Winampu, napríklad) ale veľmi vhodné!
To najlepšie na koniec. Bjork v televíznej show na BBC "Later With Jools Holland" predviedla (podľa mňa jeden z vrcholov Volty) skladbu Declare Independence. Pozornosť upriamte aj na úplne nový hi-tech "nástroj" reacTable (to je tá vec, čo vyzerá ako stôl s modrou obrazovkou). Bjork ho bude používať počas celého svojho koncertného "ťaženia", takže fanúšikovia sa majú na čo tešiť. Enjoy!
Ako ten čas neuveriteľne letí. Mám pocit, že mesačné zhrnutia píšem takmer každý týždeň. Hudby je neuveriteľne veľa a udržať si prehlad dá zabrať. Napriek tomu sa to oplatí. Je fayn počuť pár krát za mesiac ´vďaka, tá kapela je vážne super. kam na to chodíš?´:) Rovnako dobre padne obhliadnuť sa za sebou do minulosti a pozrieť sa, o čo sme za ten mesiac znova bohatší. Aby sme potom na niečo nezabudli pri koncoročnom zúčtovaní.
V máji sa znova urodilo zopár pozoruhodností. Napríklad Bjork, či Battles. O oboch ste už mohli na blogu čítať. K ním sa do sumáru pridajú ešte ďalší a tak zase raz vznikne zaujímavý mix. Tentoraz s výrazne mužskou prevahou.
Bjork - Volta
dátum vydania: 7. máj
Tento album vzbudil dostatočný rozruch ešte pred jeho vydaním a aj potom sa o ňom popísalo poriadne veľa (aj na blogu). Takže tento krát len stručne. O novom de od Bjork hovorí vydavateľstvo ako o najpopovejšom, či najkomerčnejšom. Nikto nevie čo je na to pravdy, však táto dáma sa vždy potácala na hranici. Na novinku si pozvala množstvo ľudí - hip-hopových producentov, pesničkárov, zbory, perkusionistov a boh vie koho ešte, aby vydala ďalší kvalitný album. Agresívny, ale aj jemný, tanečný, ale aj porgresívny. Ak ste ešte nevideli video k prvému singlu Earth Intruders, učiňte tak teraz.
Elliott Smith - New Moon
dátum vydania: 7. máj
Spolu s The Cinematic Orchestra (o ktorých dnes ešte bude reč) sa bije o titul napôsobivejší album mesiaca. New Moon je posmrtne vydaná kompilácia pesničiek amerického pesničkára Elliotta Smitha, ktorý sa v roku 2003 vo veku 34 rokov zabil dvoma bodnými ranami do hrude. Jeho život dorogovo závislého alkoholika trpiaceho depresiami sa čiastočne premieta aj do jeho pesničiek. New Moon ale nie je čisto depresívne dielo. Miestami vytvára veľmi príjemnú a uvoľnenú atmosféru. Ďalší telentovaný človek, ktorý odišiel skôr akoby mohol.
The Cinematic Orchestra - Ma Fleur
dátum vydania: 7. máj
Myšlienokou veľmi odvážne dielo. Prečo? Jazzoví The Cinematic Orchestra si dali za úlohu zobraziť celý ľudský život. Od narodenia až po smrť. Akýsi soundtrack k nenatočenému filmu. Esencia emócie. Nadčasové, povznášajúce. Ťažko sa opisuje, veľmi ľahko sa ale počúva. Niekoľko pozvaných spevákov spolu s inštrumentálnymi časťami vytvorilo naozajstné umelecké dielo. Klavír, sláčiky, trúbky, veľa iného... Nostalgia, nádej, pokoj. Všetko, len nie prehnaný pátos, ktorý môže pri podobných konceptoch hroziť. Všetko vylepšené premysleným bookletom, ktorý obsahuje fotografiu ku každej piesni. (Jeden z dôkazov, že mp3 nie je to isté ako fyzické cd.)
Battles - Mirrored
dátum vydania: 14. máj
Ak čítate blog pravidelne, Battles by pre vás nemala byť žiadna neznáma. Poznáte ich odvážny a nezvyčajný štýl hrania. Poznáte ich energiu, ich pestrosť. Ich neuveriteľné gitarové nápady. Keď si už všetci mysleli, že na gitare sa dá sotva zahrať niečo inovatívne, prišli Battles s ich novinkou Mirrored a posunuli hudbu zase o krok ďalej. Toto všetko už viete. Ale počuli ste už celý album? Bola by obrovská škoda neurobiť tak, keď sa všetci prebiehajú v oslavných recenziách.
V máji vydali svoje nové albumy aj Travis, nemecký Wir Sind Helden, či kapela The National so svojím vychvalovaným Boxer-om. Že prečo nie je v hlavnom prehľade, keď je taký zaujímavý? Dôvod je prozaický. Rozhodol som sa, že nebudem písať o albumoch, ktoré som nepočul. A práve toto je ten prípad. Nevadí, možno to chlapci dotiahnu na recenziu. Nechajte sa prekvapiť, teším sa na vás zanova o mesiac.
Kvízová otázka číslo jedna: Videli ste už popovú kapelu s dvadsiatimi troma členmi? Nie? Ani nepočuli? A The Polyphonic Spree vám tiež nič nehovorí? Znova nič? Nevadí, napravíme to. Pozriete si video. K novému singlu. Running Away, prosím pekne. A tu prichádzame, milé deti, k druhej kvízovej otázke. Videli ste už hudobné video, ktoré videom nie je? Znova nič? Nevadí, napravíme aj toto.
Running Away je prvý singel z nového albumu The Polyphonic Spree. Vychádza už o pár dní (19.6.), tak by sa patrilo trochu z neho ochutnať. Aby sme sa ale dostali k podstate. Klip k tej to pesničke sa skladá z viac ako 70 000 fotiek, nie je tam ani kúsok videa. Všetky zábery boli urobené počas desaťdňového turné po USA. Hovorí zakladateľ kapely Julie Doyle: "Bol to proces pokusu a omylu. Už od začiatku sme milovali tento koncept a myslíme si, že máme zaujímavé video, na ktoré môžme byť hrdí." Výsledok vyzerá takto:
Ak vás kapela oslovila, navštívte jej domovskú stránku alebo MySpace. Ak vás nebavila, dajte jej druhú šancu. Môj obľúbený song od skupiny:
Nie, nebojte sa. Keren Ann nie je žiadna vychádzajúca hviezda, ktorá kvôli nedostatku invencie pomenovala debut po sebe. Keren Ann je mladá, 33 ročná speváčka, pesničkárka a producentka. Pôvodom z Izraela, od predkov v jej žilách koluje aj jávska, holandská a ruská krv. Žije a tvorí vo Francúzsku a v Amerike.
Koncom apríla jej vyšiel nový album, prozaicky nesúci jej meno. Základný materiál preň vznikol pomerne rýchlo, v zopár návaloch písania. Keďže Keren bola stále na cestách, nahrávala v rôznych štúdiách v Amerike a Európe, využívajúc ich unikátne možnosti. Pri komponovaní venovala veľa pozornosti detailom a vylepšovaniu zvuku. Preto bolo podstatné nájsť človeka, ktorý by pesničky dokázal vhodne zmixovať. Našťastie presne vedela koho potrebuje - Joea Barresiho. Človeka, ktorý spolupracoval na viacerých nahrávkach, ktoré na ňu obzvlášť zapôsobili.
Ak dostanete chuť na pomalšie pesničky s jednoduchými, ale výborne znejúcimi aranžmánmi, album Keren Ann je to najlepšie, čo sa dá aktuálne zohnať. Deväť inteligentných pesničiek interpretovaných dámou s čistým, príjemným hlasom vás zaručene nesklame. Občas máte pocit, akoby ste počúvali staré nahrávky, vzápätí ich vystrieda pomalo plynúca skladba lenivého večera. Všetko so štýlom a veľmi šmrncovne:) Ak máte radi Madeleine Peyroux, švédske trio Audrey, Feist alebo Norah Jones, bude sa vám páčiť aj táto novinka.
"Je naozaj ťažké urobiť pesničku, ktorá by dobre znela len s gitarou a spevom. Chcela som mať takéto na albume, ale popri tom aj môj Disneyland, s chórom, strunovými nástrojmi a perkusiami. Chcela som vziať každý element zvuku, triasť ním a krútiť ho. Je to naozaj ako maľovanie zvukom." Keren Ann
