27 septembra 2007

Tarantinofilom

Sú mladé. Sú krásne. Sú vrahyne. A nikto neskrotí ich túžby. Takýmito jemnými slovami sa začína videoklip k novému singlu 3´s & 7´s od Queens Of The Stone Age, pesnička z aktuálneho albumu Era Vulgaris. Video vyzerá ako trailer k béčkovému americkému akčnému filmu zo sedemdesiatych rokov. Že vám to trochu pripomína aktuálny projekt tandemu Rodriguez/Tarantino? Máte postreh. Klip režírovaný Paulom Minorom (Starlight pre Muse a iné) je pocta projektu Grindhouse od vyššiespomenutých režisérov. Grindhouse sám je poctou brakovým akčákom zo 60tych a 70tych rokov, takže sa nám tu javí celkom pekná následnosť. Hudobný server pitchforkmedia.com singel označil ako mash-up singlov Smells Like Teen Spirit a Bron To Be Wild, vy si vytvorte vlastný názor.

25 septembra 2007

Check it out!


C.Y.O.A. Tak sa volá electropunkový song od mladého amerického chlapčensko-dievčenského dua Hearts Revolution. Video pekne využívajúce stop-motion techniku ukazuje príbeh dobre známi. Lady sa vyoblieka a ide sa zabaviť do mesta. Páči sa vám streetart alebo sexi modelky? C.Y.O.A. by vás mohlo osloviť. Na YouTube si video za tridsať dní pozrelo už 200 tisíc ľudí.

PS: Kto uhádne čo znamená skratka C.Y.O.A. dostane exkluzívny bod ;)

24 septembra 2007

Ste na ťahu!

Zahráte si so mnou takú hru, ok? Nepoviem vám takmer nič a zaujíma ma váš názor. Len toľko, že song na stiahnutie je prvý singel z albumu Preparations od chlapíka s pseudonymom Prefuse 73.

13 septembra 2007

Efterklang - Parades


Začíname pekne zvoľna. Z úplného ticha. Postupne sa pripája chladivá click´n´cutová sviežosť a natrhané zvuky píšťalky, nie nepodobné natrhaným kúskom chleba. Motívy sa začínajú stupňovať a obmieňať. Na tomto pozadí spieva viachlasný zbor a zrazu už počúvame veľkú zvukovú kompozíciu. V podobnom ladení budeme aj pokračovať. Započúvame sa do minimalistických hudobných sól, do nich vpleteného tichého spevu, trúbok. A noríme sa hlbšie. Do pestrého a intenzívneho sveta plného zvláštneho skladania zvukov a jeho fragmentov. Občas začne mnohohlasne, čo sa stane základom pre nasledujúce sláčiky, aby sme zrazu skončili a začali pre zmenu hravo, s prepletajúcimi sa zvukmi. Tými zľahka preplávame až k vášnivému finále prvej časti našej cesty. Správne hrdinskej, mrazivej a povznášajúcej.

Potom sa more skľudní. Nastúpi mrazivá, tichá hmla. Trvá síce len krátko, ale zvuky jej klavíra idúce až k esencii tohto zvuku zanechajú dojem. Na tento okamih budeme spomínať.

Ďalej je plavba o niečo jednoduchšia. Občas nejaký zvuk začne totižto mierne vyčnievať (napríklad trúbka, dokonca niekoľko naraz) a naša koncentrácia už nie je tak urputne zamestnávaná ako tomu bolo doteraz. Majoritné zbory z prvej časti tentoraz ustúpili, aby sa miesto nich mohol objaviť introvertný spev, niekedy takmer len šepot. Detailov sa stále obsahuje mnoho, celok je už ale o niečo prístupnejší. Stiahnu sa tmavé mraky a more rytmicky zaburáca. My zažívame jeden z najsilnejších momentov, trvá viac ako päť minút. Ďalší príde nečakane. Z vody sa vynoria morský ľudia a spustia svoje veľkolepé (nie patetické) spevy.

Jediné, čo nás začína trápiť, je stále chladnejšia voda. Aj tá hudba nám začína mrznúť, spomaľovať. Padajú prvé vločky, vyťahujeme prvé kožuchy. Pravidelnými pohybmi rozrážame ľadové kryhy, ktoré sa nám stále častejšie dostávajú do dráhy a sekáme ich na všade poletujúci sneh. A tu, znenazdajky, skončíme.


Ako ste správne postrehli, toto nebola bežná recenzia. To preto, že Parades nie je bežný album. Parades je druhý album dánskej pätice Efterklang (po dánsky ozvena). Toto zoskupenie má istý perfekcionictický vzťah k hudbe - 50 minút hudby, ktoré na albume zaznejú, nahrávala 18 mesiacov. Aj výpočet hostí, ktorých si na album pozvala je viac než zaujímavý. Je ich viac než 30 a nachádzajú sa medzi nimi napríklad tri rôzne zbory, strunové kvarteto, či dychové kvinteto. Okrem prahnutia po výborných nahrávkach Efterklang charakterizuje aj množstvo práce, ktoré sú schopný vykonať. V apríli totižto vydali minialbum Under Giant Trees. Oproti novinke znie "intímnejšie", tentoraz vidíme aj ráznejšie a zvukovo bohatejšie stránky Efterklangu. A to je dobre.

Novinka Parades oficiálne vychádza 15. októbra.

08 septembra 2007

Video: Spoon, Yeah Yeah Yeahs, Caribou, M.I.A.

Dôkazový materiál k článku o prázdninových albumoch. Podarilo sa mi nájsť video ku každému interprétovi, takže máte možnosť urobiť si približnú predstavu o ich hudbe.

Spoon: The Underdog
Video k mojej najobľúbenejšej pesničke z novinky Ga Ga Ga Ga Ga. Na jeden záber vám vtipne ukáže, koľko rôznych nástrojov sa môže objaviť v jednom songu a aj to, čo sa stane, keď sa to preženie

Yeah Yeah Yeahs: Down Boy
Záznam z koncertu v Paríži konajúceho sa na konci júla. Malý klub, zaujímavý stage a Keren O so sťabyposadnutým výrazom tváre v trblietavých šatách.


Caribou: Melody Day
Asi najzaujímavejší zo štvorice ponúkaných videoklipov, hraničí až s visual art. Čo sa farieb týka, Melody Day je veľmi
minimalistické dielo, prevládajú „špinavé“ odtiene bielej. Presvedčte sa sami.


M.I.A.: Jimmy
Tradične farebný klip, tentokrát pridané aj orientálne motívy. Singel Jimmy.

07 septembra 2007

Dobiehame resty

To viete. Kým sa človek rozhýbe, že by sa patrilo aj niečo napísať, zistí, že je už jeseň. A čo je vhodnejšie na vás vytiahnuť, ako to najlepšie, čo sa cez prázdniny urodilo? No, nič:) Takže prosím:

Spoon: Ga Ga Ga Ga Ga

Americká indie rocková kapela Spoon už nie je taká rocková ako by sa mohlo zdať. Teda nie tak ako by sa na prvý pohľad patrilo. Na ich šiestom albume, dadaisticky nazvanom Ga Ga Ga Ga Ga sa do popredia výrazne dostáva "akustično". Klavír, bicie, občasné tlieskanie, gitary. Tie elektrické dielu už len pomohli k dokonalosti. Toto je hudba, kvôli ktorej sa to celé oplatí. Kôli ktorej sa oplatí hľadať a hľadať. Kôli skladbám ako The Ghost Of Your Lingers, vo svojej podstate veľmi jednoduchej pesničke so silnou atmosférou, s občasným noiseovým detailom. Alebo kôli energetickej bombe The Underdog, pri ktorej dostávam chuť naučiť sa hrať na gitaru. A takýchto momentov je na Ga Ga Ga Ga Ga plno. Spoon rocks!

Yeah Yeah Yeahs: Is Is EP

Jedna z mojich top favourite skupín. Karen O so svojimi dvoma chapcami vám ukáže ako sa to robí! Za 17 minút v piatich pesničkách ukážu viac nápadov a chuti robiť dobrú hudbu než spasiteľ sveta Bono za polovicu svojej kariéry. Is Is EP je možno viac performance než sled pesničiek, je to ale to najlepšie, čo YYYs dokážu. Keren si pri speve vždy rada pomôže občasným onomatopoje, gitarista Nick dodá trochu drsnosti a bubeník Brian, chudák, sa to snaží udržať pokope. A to si píšte, že mu to ide!

V júli sa k novému albumu dokopali aj Gogol Bordello. Vy, čo kapelu už poznáte, viete čo máte od albumu Super Taranta! čakať. Cigánsku punkrockovú zábavu. Nič viac, nič menej. Ak by niekto potreboval osviežiť pamäť, nech listuje trochu v archíve. Trochu zábavy sa snažili priniesť aj tanečné kapacity The Chemical Brothers, ich We Are The Night bolo prijaté ale skôr rozpačito. Pomaly im asi dochádza dych, chytá ho ale nová generácia. Pravidelní čitatelia blogu asi tušia na koho myslím. Ak by mal niekto peniaze nazvyš, môže ma potešiť Silent Shout Deluxe Edition od severských čarodejníkov The Knife. Len spomenieme, že v júli vydali svoje ďalšie albumy aj Smashing Pumpkins, Garbage a Prince. Pohnime sa ale ďalej, čaká nás ešte august.

Caribou: Andorra

Caribou je one-man projekt kanadského hudobníka Daniela Snaitha. Na najnovšom albume zablúdil až do 60tych rokov, obdobie slnečného popu, výrazne preniknutého psychadéliou. Do popredia výrazne tlačí hudobnú zložku, spev je menej dôležitý, jeho obsah je aj tak zvyčajne obsiahnutý v atmosfére toho-ktorého songu. Ak máte chuť na niečo iné, ako bežne počúvate, Andorra by mohla byť tá správna voľba. Hudba rovnako dobre fungujúca pri počúvaní aj ako kulisa k iným činnostiam. Celý album je (vrátane poslednej Niobe, ktorá zvukovo smeru skôr do budúcnosti ako do minulosti) pekný, pomaly plynúci, organický oddych.

M.I.A.: Kala

Keď M.I.A. na otváracom Bamboo Banger spieva/rapuje "M.I.A. is comming back with power, power", nejde o žiadnu štylizovanú pózu, tak typickú pre mnohých hudobníkov. M.I.A. vie o čom hovorí, keď v textoch rozpráva o treťom svete, o peniazoch, zbraniach, prostitúcii... Pokiaľ sa ale sústredíte len na hudbu (teda vlastne nesústredíte), postrehnete veľmi slušivé, originálne beaty. Kombinujú napríklad husľové slučky (Jimmy), streľbu (Paper Planes), či Bolywoodske sample (Bamboo Banger) . Od prevažne grime zvuku na debute Arular je to posun. S rapom M.I.A. pomáhajú aj pozvaní hostia. Spomenúť treba aspoň afrického rapera Afrikan Boya a americkú hviezdu Timberlanda (tento chlapík asi ani nespí, je prosto všade). Počuť Kalu je silný zážitok.

Prázdninový výpočet ešte obohatíme o optimistov The Polyphonic Spree, metalistov Korn a príjemných Architecture In Helsinki - indie popový kolektív z Austrálie. A to by bolo v skratke asi všetko.