Peťo Tázok - Vp84

Predstavte si vesmír a v ňom malú planétu. Podivné, ponuré a smradľavé miesto. Presne o takomto bude dnes reč.

kde aj pes by ľutoval skapať keď vidí tu nudu,
obyvatelia mestečka v začarovanom kruhu.
kde jedine kostolný zvon značí pohyb času
i keď ten tu nehrá rolu

Peťo Tázok a Karaoke Tundra neurobili bežný album. Kombináciou experimentálnej elektronickej hudby a rapu stvorili obraz podivného Vp84, miesta zastrčeného kdesi v paralelnom svete. Jeho obyvatelia sú tajomní introverti. Žijú svoje bezvýznamné životy plné rutiny a strachu. Túlajú sa po depresívnych uliciach, len v nedeľu navštívia kostol. Občas sa niekomu podarí dostať sa preč, aby sa už nikdy nevrátil.

a prišli na to priskoro, ešte mali šancu odísť
z tejto doby, kde kolísky znamenajú rovno hroby.
a potom sa nám za nimi cnie
a spoznávame, že vlastne jak na tom zle sme.
že sme spútaní tradíciou, až je to desné,
jak včerajšok je dneškom zajtrajška, vždy presne to isté.

Zo zatuchnutých krčiem sa šíri letargia a smrad. Podivíni pri stoloch sedia a zabíjajú čas. Barman umýva poháre a zazerá. Čašníčka sníva o kariére herečky a čaká kým hostia vypadnú. Čas sa vlečie.

prach z podlahy sa víri s tónmi z jukeboxu
a jeho šlágrov. pár chlapov, čo padlo na dno
spolu myslia na tie dni šťastia,
keď nie kvôli smútku, ale image-u išli chľastať.

V miniatúrnom byte spomína chlapík na starého otca. V izbe je smrad, vonku tiež. Pije. Ľudia mutujú, inak sa stále nič nedeje. Pod posteľou hračky, na stole prázdna fľaša, na zemi kosti. Psychický rozklad pokračuje. Neurotická, prepadnutá tvár v zrkadle ako jediný spoločník. Spať sa mu nedá, spomína na staré časy. Takmer halucinuje.

pod posteľou pohodené staré kosti pre psa,
v kostnej dreni viem čítať, že život je skepsa.
jedna polička a na nej neumytý vercajg,
čo zapácha olejom a letargiou, čo deptá.

Takto vyzerá tajomné Vp84. Portrét mesta je dokonale vykreslený, presne sa zjavuje v mysli. I keď prehliadka mestom netrvá viac ako 13 minút, zanechá ešte dlho dojem. Stiahnite si. Počúvajte...